Pôst

Pod slovom "Veľký pôst" rozumieme čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Tento čas zahrňuje štyridsať všedných dní a šesť nedelí. Avšak Cirkev nikdy na nedeľu nepredpisovala pôst. Tento štyridsaťdenný pôst ustanovila Cirkev na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Spasiteľa Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na verejnú činnosť. V období Veľkého pôstu sa má uskutočniť v živote kresťana predovšetkým naša vnútorná premena, naše pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Sväté Písmo a cirkevní Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy: pôst, modlitbu a almužnu. Máme sa zvlášť v tento veľkopôstny čas, podľa príkladu Spasiteľa pôstom, modlitbami, almužnou a vôbec naším kajúcnejším životom pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva - Veľkej noci.

1. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci sú v tieto dni povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:

• zdržiavať sa mäsitých pokrmov
• vykonať skutok nábožnosti; účasť na svätej omši, alebo na krížovej ceste, alebo sa pomodliť bolestný ruženec
• čítať aspoň desať minút Sväté písmo
• vykonať skutok lásky k blížnemu: navštíviť chorého s konkrétnym prejavom pomoci, navštíviť cintorín a pomodliť sa za zosnulých, alebo hmotne pomôcť chudobným, či viacdetným rodinám
• zrieknuť sa sledovania televíznych programov, alebo fajčenia, alebo alkoholických nápojov, alebo vykonať iné ozajstné sebazaprenie

2. Pod zakázaným mäsom máme rozumieť mäso teplokrvných zvierat. Mäso chladnokrvných zvierat je dovolené (napr. ryby).

3. Prísny pôst znamená iba raz do dňa sa do sýtosti najesť. Na raňajky a večeru možno niečo zjesť.

Celú pôstnu dobu treba považovať za dobu pokánia, preto sa treba zdržiavať hlučných zábav.

Ak by niekto mal veľkú ťažkosť zachovať deň pokánia, môže v jednotlivých prípadoch udeliť farár dišpenz od zachovania dňa pokánia, alebo zmeniť za iné nábožné skutky.